Moje prvé predajné trhy

Predávali ste už niekedy na trhoch? Ja nie. Teda už áno, ale bola to pre mňa premiéra.

Trhy kde nájdem veľa handmade tvorcov mám rada, ale nikdy mi nenapadlo sa na žiadnom zúčastniť. Možno to poznáte, také to podceňovanie sa, pesimistické myšlienky, že kto by si odo mňa niečo kúpil, ostatní majú krajšie veci ako ja. Potom strach z toho, že nemám dosť výrobkov a čo vlastne by som predávala a takto by som mohla menovať ešte ďalej.

Trnave sa niekoľko rokov organizuje „Trnavský rínek“ kde nájdete tvorcov od výmyslu sveta. Rada si tam idem obzrieť tvorbu iných tvorcov. Mnohých som najskôr poznala zo sociálnych sietí a išla som tam práve preto aby som ich videla naživo, alebo aby som ochutnala koláčik od cukrárky, ktorú som sledovala. Ponuka tovarov je na tejto akcii rôznorodá.

Minulú jeseň sa po lockdownovej pauze opäť konal Trnavský Rínek. Vydala som sa teda do ulíc v okolí Námestia sv. Mikuláša, aby som potešila svoju tvorivú dušu a pokochala sa nádhernými vecami. Samozrejme treba podporiť tvorcov a tak som neodchádzala ani s prázdnymi rukami. Ale čo je najdôležitejšie v tomto príbehu. Stretla som tam kamarátku z tvorivej dielne Oskoruše, ktorá mi dala do hlavy chrobáka, aby som išla aj ja predávať na trhy. Prehodili sme k tomu pár viet a ja som odchádza s novou myšlienkou domov.

Keďže sa blížilo obdobie adventu a s ním spojené obdobie vianočných trhov, začala som premýšľať, ktorých by som sa mohla zúčastniť. Urobila som si prehľad v okolitých menších mestečkách, kde sa mali trhy v pláne maximálne dva dni. Viac by som materiálne ani časovo nezvládla. A tak som mala stále v hlave túto myšlienku kam a či ísť predávať na vianočné trhy.

Pri organizácii vianočných trhov v Mestečku kde pracujem, som od kolegýň dostala ponuku či nechcem ísť predávať. Napriek tomu, že som túto možnosť zvažovala a celkovo som premýšľala nad predajom na trhoch, zrazu keď prišla takáto ponuka som zostala zaskočená a vyhovorila som sa ,že nemám dosť uháčkovaných vecí.

Po niekoľkých dňoch mi písala správu kamarátka, ktorú som už spomínala, že predávala na Rínku, či nechcem s ňou ísť na vianočné trhy do jednej neďalekej obce. Wooow. Tak toto ma tak nakoplo, že dovi dopo. Podmienky predaja boli skvelé. Predávalo sa v kultúrnom dome, v teple a dostala som k dispozícii predajný stolík. Vôbec mi zrazu nevadilo, že nemám dosť uháčkovaných vecí 😀 začala som háčkovať ako o život. Každú voľnú chvíľku som háčkovala. Počas čakania dcéry na krúžku, na návšteve u kamošky, kým sa deti hrali. U nich som takto uháčkovala dve čiapky 😊 týmto pozdravujem moju Lolys. Zobrala som si pred trhmi dovolenku, aby som všetko stihla dokončiť.

V ten týždeň kedy sa konali trhy som do noci háčkovala a chodila do práce ako zombie. A bola som v strese ako pred štátnicami 😀 ale všetko som stihla uháčkovať ako som chcela. Aj vizitky vytlačiť, aj dekorácie nakúpiť, nech ten môj predajný stolík vyzerá k svetu.

Akcia to bola veľmi milá. Predajcov plný kultúrny dom, pekný sprievodný program a viete čo? Dokonca som aj predala zopár vecí. Juchúúú. Normálne sa ľudia zastavili pri mojom stolíku, obzerali si moju prácu a páčila sa im. Teraz už môžem povedať, že som z toho bola viac vystresovaná než bolo potrebné.

Viete čo? Ja sa ešte na nejaké trhy určite prihlásim. Skúste to aj vy 😉